Album sa počúva podľa môjho názoru dobre, ale musím žiaľ s touto recenziou súhlasiť. Manson chcel byť reinkarnovaný Bowie, Cooper, Cave a neviem, čo všetko. Od Golden age of grotesque išlo všetko abs. zaužívaným štýlom. Bluesové prvky sa mi páčia, ale je to málo. Všetko sa to stále točí okolo recyklácie seba samého. Myslím, že Manson a asi aj Alice Cooper by mohli zaujať už asi najskôr keby nahrali album s orchestrom a najlepšie swingovým,či dixielandom. Ich hlasy majú charismu, ktorej by dala aj takáto forma vyniknúť. U Lee Rotha to bol pokus, ktorý sa mne osobne páčil. U Iggyho Prelinares to bolo skutočne parádne dielko. Tak asi tak vidím nejaký šok od Shock Rockerov. Mňa osobne vyhúlené gitary a pazvuky industriálu už nenadchnú, aj keď sú možno nadčasové...

Takže stejný pocit, jako jsem měl já asi před třemi roky při nějaké předchozí desce. Takhle to zhruba stačí, recenze má sloužit k tomu, aby dala první nástřel a jeden tušil, jestli desce má věnovat čas nebo na ni zapomenout. Protože muziku nejsem moc schopen poslouchat při práci, čas, který bych na pět povinných poslechů vyplácal, radši věnuji knížce nebo výletu do přírody. Za sdělenou informaci dík.