Hele, osobně si myslím, že samotní Mayhem byli na své fanoušky dost nároční.:-) A pokud tedy někdo dává celou jejich diskografii, jde spíš o hlavu otevřenou.

ďakujem za reakciu, chválim široký záber, tušil som to a pozriem sa na ďalšie tvoje recenzie ... tiež som hlavne fanúšik dobrej muziky a to, že je to metal, new wave, grindcore, NO NAME, art rock, charizmatický folklór Štefana Šteca, powerviolence, KAREL GOTT, MELT BANANA, dychovka, BLEACHDRINKER, progrock..., je úplne jedno, ak mi to prináša dobrý pocit a maximálne uspokojenie ... nemám rád skôr, keď sa, na prvý pohľad kvalitná, hudba musí ešte baliť ešte do niečoho, čo vlastne ani nepotrebuje ... ale to bude tým spomínaným vkusom, tentoraz vkusom tvorcov ... mne stačí pozrieť na hudobníkov, aj bez hudobných nástrojov a viem, že sú moja šalka a na 100% viem, ktorí to nikdy nebudú
s tým CONVERGE tu len žartujem, mám rád ich energiu (ale tú má aj ŠTEC), ale rýchlo ma prestanú baviť, ale to vlastne poznáme všetci ten kolobeh, keď skáčeme pravidelne všetkými odnožami, podľa momentálnej chuti
zaujímal ma skôr názor ortodoxného fandu, ale aj žiadna odpoveď je odpoveď a myslím , že ani ATTILA CSIHÁR by neopovedal :) má to nakreslené v tvári :)

Maro: Moc pěkný příběh a náhled.

Jo, a pokud se jedná o jinou hudbu než metal, teď fakt hodně vážná (pokud tedy poslouchám), klidně ale něco od Gotta, SINATRY, Slováčka (se Štaidlem), první ELÁN je bomba,:-) jazz, country,art, prog, je toho fakt hodně...

Tak za sebe doufám, že to není hc jako Converge, byť se skvělým zvukem.:-) Pořád nám metalistům někdo bude říkat, jaká je nějaká zneurotiuzovaná hc deska fantazie...:-)
Můžeš si projít mé recenze, většina je těžce fanouškovských, takže představu si uděláš.:) Ortodoxní fanda MAYHEM nejsem, ale dost se mi líbí všechna jejich alba. Pod 80 % bych nešel. Řada desek v pohodě mimimálně za 90.

zaujímalo by ma, akú muziku iného razenia (dobre by bolo aj najinakšieho) počúvajú fanúšikovia MAYHEM-u ?

K novinke sa vyjadrím neskôr, ešte len v piatok dorazila, tak vstrebávam, ale prvotné dojmy sú vesměs pozitivní :-)

Počúvam MAYHEM už 30 rokov, začínal som "Deathcrush/De mysteriis" a práve tieto tituly ma naplno pohltili a nasmerovali moje kroky definitívne k čiernej skaze :-)
Pre mňa životné albumy. Akokoľvek môže z dnešného pohľadu vyzerať Euronymous možno až k smiechu (kvôli svojim činom), taktiež nebol žiaden gitarový virtuóz, neodškriepiteľným faktom zostáva, že zložil niekoľko kultových, pamätných, fantastických riffov, či pasáži za svojho krátkeho života. A to aj napriek tomu, že každý jeden gitarista po ňom bol/je technicky lepší a zručnejší muzikant, Euro bol len jeden a lepší už nik nebude :-)

Ďalej zbožňujem "Wolf s Lair Abyss" - takisto zásadný kult, no a páči s mi určite, kupodivu, aj "Daemon" - ten som docenil trochu neskôr, ale vzal ma teda dosť.
Samozrejme, mám rád aj ostatné nahrávky MAYHEM, žiadna nie je v kontexte tejto skupiny vyložene slabá, nedajbože sklamanie, nijaká nie je rovnaká, stále nejaký progres, vývin, hrátky so zvukom, atmosférou, ale vyššie uvedené albumy predstavujú pre mňa svätý grál.

Pamätám, keď v roku 2000, som sa nevedel dočkať (po predošlých ikonických veľdielach) vtedy vychádzajúceho: "Grand Declaration of War" a po jeho vypočutí som prežil klinickú smrť :D To jak si mohli dovoliť takú prudkú zmenu? :D Vtedy sa mi doslova zrútil môj hudobný svet, niečo podobné, ako keď chvíľu predtým prišiel ďalší ultimátny šok v podobe vydania: "Rebel Extravaganza" od SATYRICON po biblii "Nemesis Divina". Dlho som to nevedel stráviť, ustáť :-) Proste bol som orthodox, tak, jak nás onehdy v tej pohnutej dobe smerovali a učili - taťka Euronymous :D
Všetky tie náreky a sklamania, hnev zúrivých fans, v podobe Loadov, One secondov, či Endoram, boli oproti tomuto len prdom vo vetre :D
Samozrejme, ako to už veľakrát býva, a aj je, postupom času človek dospieva, mení hodnoty, priority, zmýšľanie, po čase došlo k ukľudneniu hormónov - takisto som si aj ja našiel cestu k zmienenému albumu, aj všetkým ďalším experimentom z dielne tejto kultovej bandy a dnes ich všetky uctievam, velebím a hýčkam vo svojej zbierke.

meno Jan Axel Blomberg je dôvod, prečo som dal MAYHEM-u konečne šancu, bohužiaĺ zbytočne, tento typ afektovaného "spevu" mi kazí pôžitok, inak z veľmi dobrej muziky aj vďaka Hellhammerovi, škoda, ale pátos, je neprekonateľná prekážka
opäť som si potvrdil, že prednosť dávam čistej neštylizovanej muzike, plnej energie, ako napríklad nový CONVERGE :)

Daemona jsem poslouchal před měsícem. Bavilo. Na novinku se těším, podle recenze by to mohlo alespoň trochu jiné, což je vlastně úspěch. Čekal jsem, že s Daemonem začala fáze kreatorizace:-)

Novinku zatiaľ nehodnotím, potrebujem čas na poslúcha, vstrebanie a vynášanie súdov. Dal som si ale spätne predošlého "Daemona" a zisťujem, že ma to baví. Možno preto, že je viac priamočiary a možno aj trošku do Death metalu... Sam som prekvapený, zapínal som ho s predsudkom, že nebude baviť a po čase preladim.
Recenzia inak pútavo napísaná, pekne sa to číta. Keď sa to približuje kvalitou k poslednému MARDUK, tak dupľom mam chuť sa do toho pustiť až čas len trochu dovolí.

Díky za názor. Do vydání Liturgy Of Death mne žádná jiná deska MAYHEM ani moc nebavila. Novinka u mne dost změnila přístup, ty starší desky jsem si tedy poslechl zpětně, Chimera tak nějak dobrý, Grand Declaration jsem nikdy nerozuměl, asi je to dobrý pro progresivce, ale já v tom nenacházím tu emoci, co bych chtěl, desky jako Ordo et Chao nebo jak to je? + Esoteric Warfare + Daemon mne skoro vůbec nebaví, jedinej výraznej posun jsem tedy zaznamenal s albovým debutem De Mysteris Dom Sathanas, u kterého mne to najednou naskočilo a vše mi bylo znenadání jasnější, pokud pominu novinku, tak vážně asi jejich nej deska je De Mysteriis. To EP Wold´s Lair Abyss asi také dobrý, proveden jen letmej poslech, celkově však bez vztahu a odžitosti napříč diskografií. Liturgy je první deska, u které to mám, že vyšla, poslechnuta a hned líbí. Pokud nějaké album black metalu z posledních let může být výš, tak asi ten MARDUK Memento Mori.

Po opakovanom posluchu baví. Čo zamrzí, je minimálny posun oproti minulosti, hlavne keď bola novinka vždy silne odlišná od predchodcu. Teloch a Ghul jednoducho nie sú tak vyrazni hráči a ani skladatelia ako Blasphemer. Už Démon príliš okato evokoval Der Mysteriis. Na druhú stranu je Liturgy veľmi kvalitný žánrový materiál, produkčne skvelo ošetrený a zábavný. Akurát trocha príliš stavil na istotu a postráda moment prekvapenia. O žiaden žánrový míľnik ani najlepšiu blackovu nahrávku za posledných desať rokov sa samozrejme nejedná. Na druhú stranu sa napriek hore uvedenému nejedná ani o žiadne sklamanie a pokiaľ pristúpime na to, že pohodlní "fotri" z Mayhem už šokovať a experimentovať nebudú tak si nahrávka 80% v rámci žánru obháji. Dlhoročný fanúšik môže samozrejme 10% ubrať a pokiaľ scénu až tak nesleduje 10% pridať.