Pohyboval jsem se v době vydání Adore mezi lidma, pro které byl Corgan bůh a jeho tvorba geniální. Poslouchal jsem tu desku do zblbnutí a furt To tam nenacházel. Myslel jsem, že je to mojí posluchačskou nevyzrálostí. Dnes už vím, že To tam prostě není. Je to mizerná, kýčovitá a ukňouraná muzika. Tři průměrný songy a zbytek zoufale podprůměrnej.
Jinak hezká recenze, tyhle návraty ke kapelám, které už dnes mladí ani neznájí jsou tu skvělý.

Tak tedy znovu i s navazujícími odpověďmi, odrážejícími můj názor:

Je egomaniak někdo, kdo dopředu přesně ví, co od výsledku své práce i práce lidí okolo chce? JEDNOZNAČNĚ NE!
Je egomaniak někdo, kdo nedovolí fake-lidem, aby se jakkoliv přiživovali na jeho práci? NE, tohle je totiž úplně normální.
Je egomaniak někdo z těchto muzikantů James Hetfield/Lars Ulrich, Paul Stanley/Gene Simmons, Mick Jagger/Keith Richards? V ŽÁDNÉM PŘÍPADĚ, ty lidi dlouhodobou prací budovali svoji značku!

Corgan - vůbec si jej nedokážu představit ve vyhrocené situaci. Jaký je, nedokážu říct. Já má totiž kolikrát pocit, že nepřímočaře a taktizovaně jednaj právě lidi, kteří to rozhodovací právo v rámci kolektivu nemaj.

A taktiež nepotrebujem skĺzavať v nejaký hate. Iba pridávam svojich 5 centov do diskusie. Nemyslím to ako žiaden disrešpekt voči kapele, či ich fans.

Za mňa problém s Corganom nie je, že je egomaniak. Ak teda egomaniak definujeme skrz nejakú potrebu po externej kontrole a líderstve. Proste mi príde ako trochu manipulatívny zákerák. Len osobná intuícia z toho človeka. Nebudem sa to tu pokúšať kvantifikovať. Nie je to, že by mi nebol sympatický, proste z neho len cítim, že je trochu patologický typ. Pre porovnanie, Ulrich je určite egomaniak, ale vždy mi prišiel ako fundamentálne fajn chlapík. Jeho spôsoby manažmentu vedia byť trochu egomaniacke, ak teda berieme Strayovu definíciu, ale príde mi, že to proste myslí dobre a srdce má na správnom mieste. Z Corgana tento pocit nemám - proste by som si na podobných týpkov skôr dával pozor.
A bez ohľadu na akékoľvek osobné pocity z Corgana, už len to, že po všetkých tých dekádach tu sedíme a diskutujeme o jeho hudbe, je testament, že je vo svojej práci skutočne dobrý, takže to nemá zmysel akýmkoľvek spôsobom spochybňovať.

Tomáš, v poriadku, nevidel som/nepočul som všetky rozhovory, ale z toho čo mám odsledované som nič zlé na jeho strane nezachytil, práve naopak - pôsobil veľmi príjemne a rešpektujúco k pozvaným hosťom. Rozhovory viedol úplne v poriadku. Napadá ma toľko arogantnejších a namyslenejších ľudí v showbiznise. Nechápem v čom presne má byť jeho problém. Ale možno mám len inak nastavené hranice, neviem.

Otázka je, co si kdo představuje pod pojmem egomaniak. Je egomaniak někdo, kdo dopředu přesně ví, co od výsledku své práce i práce lidí okolo chce? Je egomaniak někdo, kdo nedovolí fake-lidem, aby se jakkoliv přiživovali na jeho práci? Je egomaniak někdo z těchto muzikantů James Hetfield/Lars Ulrich, Paul Stanley/Gene Simmons, Mick Jagger/Keith Richards? U Corgana jsem se vždycky podivoval, jak člověk s podobným profilem, naturálním i vizuálním, mohl oslovit celý svět, ale očividně jde o velmi chytrého a pracovitého jedince, na kterého zbytek jeho kapely nemá.

Ja som to vzdal po casti ked tam boli Stone Temple Pilots...

Proste mi jeho styl rozhovorov absolutne nesedi. Moj problem. Ale skoda, ma tam fakt super hosti a urcite kopec zaujimavych historiek

Smashing Pumpkins nie je moja šálka kávy, ale podcast "Magnicifent Others" je super, človek sa dozvie veľa zaujímavého z rockového sveta. A nemám pocit, že by Corgan bol až taký hrozný hostiteľ, podľa mňa pôsobí sympaticky. Alebo mi uniklo niečo konkrétne?

Výborný koment Ares77, v podstate so všetkým súhlasím

Billy je velmi komplexná a hlavne komplikovaná osobnosť. A že je egomaniak jak z učebnice dokazuje aj jeho podcast "The Magnicifent Others", kde si pozýva či už kolegov hudobníkov alebo iné osobnosti z umelecke scény. Bohužial sa to nedá pozerať.. Tam, kde Rick Beato položí otázku a nechá hosťa 10 minút rozprávať, tak Billy položí otázku, hneď si na ňu odpovie, pridá desať svojich historiek/zážitkov/myšlienok a hosť, ak má šťastie a je priebojný a asertívny, mu na záver može pritakať. A presne takto asi prebiehalo nahrávanie albumov Smashing Pumpkins...

Zároveň má dušu "deklaratívneho umelca", ktorý sa rád predvádza a neustále splieta umelecké fantázie, ktoré ale bohužial málokedy fungujú. Pritom je skvelým skladateľom, ktorý keď sa oprostí od tohoto "artové nánosu" tak produkuje výborné rockové songy, nemá sa skutočně za čo hanbiť. Ale nie, z času na čas ho posadne túžba byť renesančným umelcom a tvoriť nesmrtelné diela, ktorých životnosť je ale bohužial velmi velmi krátka

Nemám rád Smashing Pumpkins. Nie, že by nemali pár naozaj podarených pesničiek, či dokonca albumov, pretože mali nesporne mnoho talentu v zostave. Nemám rád, čo predstavujú. Nemám rád Billyho Corgana, príde mi ako ukňučaný zákerák a neviem brať vážne kapelu, ktorej hlavný songwriter je takétoho strihu.
Tvoja prvá recenzia na Gish mi dala menší impulz im dať aspoň nejakú šancu na nápravu a musím povedať, že je tam pár fakt dobrých songov a hlavne tam cítiť, že Corgan bol v tom období ovplyvnený Deep Purple (čo sám deklaroval a priznal) a to proste nemôže byť zlá vec.
Adore je album, ktorý ak mi pamät slúži, je kriticky pomerne dosť oceňovaný a všeobecne vnímaný ako jeden z tých lepších, ak nie najlepších z ich diskografie. Mimo iné to je hudba demografickej skupiny, ktorú by som označil ako Art hoes. Ak vieš, tak vieš. Nič pre mňa. Tiež mi to príde riedke, vágne, ufňukané a až unavujúco flacídne a strašne 90s v tom najhoršom zmysle slova.
Čo sa mi páči, že si im za to naložil, napísal si dobrú recenziu o zlom albume a to bez ohľadu na to, že tento album je širšie vnímaný dosť pozítívne.
Ak niečo, tak pre tento kontrarianizmus sa tieto recenzie oplatí čítať.