Je nie som nejaký skalný fanúšik old time gitaroviek (tym myslím albumy, ktoré sú postavené na väčšinou starnúcom gitaristovi, ktorého hra a tón je podstata danej hudby a songwriting je niekedy sekundárny a pesničky sú skôr plátno pre sóla). Nebaví ma Bonamasa a podobná hudba. Mám rád blues. Mam fakt rád blues. Keď však chcem počúvať blues, počúvam originál. Iba minule ma úplne odrovnal Lightnin Hopkins.
Nevedel som, čo od tohto čakať. Nechcel som úplne počúvať nejaky vanity project starnúcich rockerov plný sól a vlažných songov, ktorími vykrádajú svoju minulosť. Chcel som tomu dať šancu, pretože Kotzena repšektujem a Adrian Smith ja proste Adrian Smith, ale bol som prirpavený to po troch songoch vypnúť.
K môjmu prekvapeniu sa tak vôbec nestalo. Pesnička za pesničkou a všetky majú nejaký zaujímavý hook, celý čas tam je prítomná ucelená atmosféra a nálada a všetko to má dosť kvalitný zvuk. Dosť počúť ten kvázi americký country feel, ktorý Smith predstavil na Writing on the wall na poslednom albume Maiden. Znie to ako early 90s hard and heavy album, príde mi to svieže, energické, nápadité, vyspelé a vôbec nie unavené. Trochu mi to evokuje druhý album Lynch Mob. Ten mal síce o kus vyššie vrcholy, ale tiež nebol vôbec tak vyrovnaný, ako je tento album.
Úplne v pohode 90%. Veľmi príjemné prekvapenie.

Popiči! 90%.

Super! Díky za recenzi - navnadila. Jejich první album i následné EP si pouštím pravidelně doteď. Kdyby Smith/Kotzen hráli před Iron Maiden letos v Letňanech, byla by to fantazie.

Mám to stejně. Ta muzika zní dobře, hravě a v pohodě ale prostě mě to nějak nic neříká. Ale mám to podobně i s Black Country Communion. Asi mi neštymuje to blues.

Zkusím, ale mám pocit, že to nebude pro mě. Vlastně cokoliv, co dělá Kotzen, mi nic moc neříká. Ale Adriana mám rád...