Last Hardrock Outsider

CUTTING EDGE - Progresivní rock z hranic duševní pustiny (rozhovor)

Bratislavská čtveřice CUTTING EDGE existuje teprve dva roky a dosud nepatřila mezi koncertně aktivní bandy. Kluci své aktivity vložili především do tvorby skladeb, které byly posléze nahrány ve studiu a jsou součástí právě vycházející debutové desky. Album „Of Mind Decay“ určitě něco do sebe má a představuje svěží skladatelský vítr, kde se v poměrně aktuální a moderní formě pojí prvky hard rocku, post-grunge a progresivního metalu do celku, který znamenitě funguje. Hudba CUTTING EDGE se určitě vyhýbá lacinosti a nepůsobí přehnaně lákavě na první dojem, ale o to je ve výsledku intenzivnější. Rád jsem tedy poskytl prostor na rozhovor tomuto slibnému projektu.


Můžeš nejprve čtenářům objasnit krátkou historii kapely CUTTING EDGE a představit jednotlivé členy? Jak jste se vůbec dali dohromady? Trvalo dlouho než byla ideální sestava kompletní?


Martin: Zdravím Ťa Stray. CUTTING EDGE sa začali formovať už roku 2016, teda to bol moment, kedy som doma za kompom začal komponovať prvé skladby. S naším bubeníkom Isim (Isidro Paixao – je z Portugalska) som predtým hrával v djentovej kapele DIVERGENCE, avšak tú som musel z osobných dôvodov opustit (cca 2015) a Isi ma následoval o nejaký ten rok neskôr. Keď som sa po nejakom čase po odchode vrátil k skladaniu hudby, tak som zistil, že ma ten djent/ math metal/ akokolvek inak sa tomu hovorí už vôbec nebaví, minimálne v skladateľskej rovine . V momente, ako som dal dohromady prvé demo pre CUTTING EDGE, tak som mal brutálnu radost z toho, s akým málom sa dajú spraviť dobré skladby a ako to ide ľahko. Ku mne a Isimu sa potom pridal náš spevák Maťo Sadloň. Je to Isiho kolega z práce, takže sme mali šťastnú ruku a cez Maťa sme sa dostali k Šimovi (Juraj Šima-Juriček), ktorý obsadil post basgitaristu. Regulerne skúšať sme začali až na jeseň 2017. Výsledkom je tohtoročný debut.


 

Považujete nahrávání debutové desky za rychlé? Šlo v dané době o prioritu? Můžeš nastínit cestu, která vedla k rozhodnutí nahrát regulérní počin?


Martin: To nahrávanie nebolo až tak rýchle. Trvalo nám rok než sme skompletizovali materiál na debut. Mal som demá asi 14nástich skladieb, z ktorých sme si potom vyberali tie, ktoré sme chceli realizovať na debutovom albume. Jednoducho sme si to odhlasovali. Taká „Salvage“ bola napríklad skompletizovaná asi tak dva týždne pred nástupom do štúdia. No a prečo najprv regulérny počin? Prišlo mi ako mrhanie časom a energiou plánovať koncertné aktivity, keď sme ešte ani nemali dostatok vlastného materiálu a naťahovať koncertný repertoár hraním coverov pri absencií vlastných skladieb mi je proti srsti. To je jeden dôvod – ten druhý je skôr taký sobecký z mojej strany. V bývalých kapelách som skrátka mal kurevskú smolu na to, aby sme to vôbec do štádia toho prvého albumu nejak dotiahli. Áno koncertovali sme, ale s jednou kapelou sme stihli nahrat 4 skladbové EP, aby následne došlo k takmer nekonečným výmenám bubeníkov, s druhou tiež 4 skladbové EP a z rôznych dôvodov k albumu skrátka nikdy nedošlo. Preto som tentoraz chcel mať pohromade zostavu, zavrieť sa v skúšobni, dať dohromady muziku, nahrať album a až po tom sa pustiť do koncertovania. 


Shimo (Juraj Šima-Juriček): Ja by som tiež nehovoril o rýchlom nahraní albumu. Mam pocit, že seriózne uvažovať o nahratí full albumu sa začalo až po mojom príchode, teda v čase, kedy boli všetky posty personálne obsadené a veci mali šancu sa hýbať správnym smerom. To znamená že sme začali na pomery väčšiny porovnateľných kapiel seriózne skúšať, počúvať Martinove demá, pomerne skoro selektovať čo chceme na album a čo sa naň nehodí, a tak sme nemuseli cvičiť až tak veľa songov, poňali sme to z poslucháčskeho hľadiska – lepili sme dokopy skladby ktoré nám nejak prirodzene spolu pasovali. Tu by som chcel podotknúť, že sa nedalo veľmi selektovať na základe kvality. Na album sa nedostali podľa mňa minimálne tri songy, alebo aspoň nejaké party, ktoré sú výborné, avšak nám z nejakého dôvodu nerezali so zvyškom albumu. Sú v šuflíku, pripravené na ďalšie použitie.

 

 

U jakého vydavatelství bude materiál „Of Mind Decay“ realizován? Kdo se na nahrávání podílel? Kde a jakou dlouho vznikal?


Martin: „Of Mind Decay“ sme si financovali aj vydali sami. Nejak extrémne nás to nezruinovalo a na našej UG úrovni je jednoduchšie, aby sme všetko mali pod palcom sami. Ako si aj ty napísal v recenzií na náš album (za ktorú ti mimochodom ďakujem), ešte nás veľa ľudí nepozná ale pracujeme na tom, aby sa to otočilo. Ohlasy na album sú zatiaľ kladné a zbytok príjde, ale možno aj nepríjde časom. S veľkými očakávaniami prichádzajú akurát tak veľké sklamania, robíme to hlavne preto, že nás to baví a čokoľvek navyše je vítaným bonusom.  Čo sa samotného nahrávania týka, to bolo realizované v Skalickom M2 Recording Studiu pod taktovkou Milana Malíka (PSYCHIC, THE OMENS, DIVNÉ SEMENÁ) a trvalo s prestávkami asi tak pol roka. Najprv sme do štúdia nabehli nahrať bície koncom roku 2018, u mňa doma sme nahrali gitary a basy a v marci sme sa vrátili na reamp a vokály. Veľa nápadov vzniklo počas nahrávania – Isidro došiel s ideou nahrať do pár skladieb saxofón a pre tento účel dotiahol Maťa Farkaša. Aj keď nakoniec saxík skončil len v skladbách „Into The Bleak“ a „Closure“, s výsledkom sme maximálne spokojní. Orchestrové plochy v „Of Mind Decay I“ navrhol Šimo a aj cez naše, alebo skôr moje počiatočné pindy to za Milanovej pomoci v štúdiu dotiahol do veľmi slušnej podoby. Niekedy je fajn nemať pravdu :D.  Intro „Prologue“ a záver „Closure“ som zbúchal doma niekedy v apríli po ukončení všetkého nahrávania a na album sa našťastie dostali.


Shimo: Orchestre mi začali hrať v hlave úplne samé, vôbec to nebolo o tom že by som si predtým vysníval, že raz chcem v nejakej skladbe orchestre, ani som nevedel či a ako sa v takýchto finančne obmedzených podmienkach dá o niečom takom uvažovať. Ale práve preto, že to prišlo úplne prirodzene, som to chcel aspoň skúsiť. Spočiatku to boli len nástrely pochybného charakteru, až z toho vznikla podľa mňa veľmi príjemná zásmažka pod daný refrén.



Vaší hudbu bych zařadil do škatulky moderního hard rocku s přesahem do metalového teritoria a k umělečtějším typům tvrdé hudby, jak ty sám slyšíš vaše skladby?


Martin: Ako rocková skupina čo hrá metal? Tá rocková štruktúra je tam zreteľná, ale keďže každý z nás, alebo väčšina, hrala v minulosti v metalových kapelách, tak ten metal len ťažko strasieme. A vlastne ani nechceme. Na druhú stranu som rád, že máme na albume len melodické vokály. Každá skladba má takú určitú nadstavbu, prípadne bridge, ktorý odbočí niekam inam, možno aj do progresívnejších vôd, ale to určite vidím ako pozitívnu vec, než sa utopiť v kolotoči sloha-refrén-sloha-refrén.

 

Shimo: Ako hudobník sa považujem za metalistu, ani neviem, či by som dobrý rock dokázal hrať, vôbec v tom nemám prehľad. Už keď ma chalani lanárili do kapely som sa vyjadril ,že nechcem hrať rozhodne žiadne retro. Aj keď si osobne idem skutočne moderné odnože metalu, prechovávam obrovskú úctu k legendám grungu, classic rocku, baví ma nadčasovosť sludge metalu , a tak sa mi páčil návrh chalanov, že OK, budeme hrať veci na modernom zvuku, s moderným prístupom, kde tu inšpirované práve spomínanými žánrami, ale vyvarujeme sa retro skratkám. Páči sa mi konštatovanie, že hráme metal s rockovými aranžmi, občas osolené progom či sludgom.

 

  

Promítli se do vzniku songů umístěných na debutové desce nějaké inspirační zdroje? Jakou hudbu vlastně poslouchají CUTTING EDGE?


Martin: Predvčerom som v aute počúval Brucea Springsteena :D. No určite je tam počuť PANTERA a ALICE IN CHAINS, to sú kapely na ktorých som vyrastal a ktoré mám hlboko vryté pod kožou.  Čo to zostalo aj z djentovej minulosti – poslucháč si určite všimne, že nie vždy ideme striktne v 4/4 rytme ale v tomto dnes už ani tak nehladám inšpiráciu v djente, stačí si vypočuť každú druhú pesničku od SOUNDGARDEN. Jeden z najudrbanejších „krivoriffov“ zložil Chris Cornell a končí ním hitovka „Rusty Cage“. Či Kim Thayil v „Never The Machine Forever“. Ako jeden z vplyvov by som tiež označil CROWBAR, za posledné roky som si zamiloval tie ich ťaživé riffy. Mimo to počúvam poslednou dobu najčastejšie NEUROSIS, VOIVOD, LIVING COLOUR, HELMET, KING´S X, YOB, SEVENDUST, MASSIVE ATTACK a tonu iných. Zaujali ma aj slečny ako Dalila Kayros (taká temnejšia Bjork, hrá sólo ale aj v rámci kapely SYK), Julie Christmas, či Emma Ruth Rundle.   


Shimo: Ja to mám skutočne veľmi rozmanité. Sú veci, ktoré ma baví počúvať, a ktoré ma baví hrať. Veľmi  ma oslovili kapely ako FIT FOR AN AUTOPSY, RIVERS OF NIHIL, WHITECHAPEL, EMMURE, DYSCARNATE a veľa iných. Potom sú tu klasiky ako MESHUGGAH, TOOL, LAMB OF GOD, MNEMIC. Je toho veľa, a pri týchto kapelách si vždy hovorím že toto by ma bavilo, toto by som si rád zahral. Ale je tu nespočetne veľa vecí ktoré ma baví len počúvať, od rapu cez elektronické veci, jazz, aj dobre zvládnutý pop. Vôbec sa neobmedzujem, medzižánrové opovrhovanie ide skutočne mimo mňa. 


Matej:  Ja len z rýchlika spomeniem z priehrštia mne šmakujúcich spevákov ktorí sa, podla mňa, najviac prejavili v mojom prístupe k vokálovej zložke našich songov. Serj Tankian v melodických pasážach, Corey Taylor v naložených priamočiarých brejkoch, Sully Erna v takých tých ospalých bridgoch a M.Shadows z AVENGED SEVENFOLD v tkz. nosovom prejave na konci fráz :-D. Akože v žiadnom prípade sa nejdem nejak prirovnávať, len skrátka veľmi uznávam, jak to chlapci dávajú a určite ma každý svojim špecifickým spôsobom ovplyvnil.


 

Na desce se podařilo podchytit zajímavý, hutný a poměrně aktuální sound, jste s výsledkem spokojeni? Jak bys vaší muziku charakterizoval a jak blízko jste se dostali k vytýčené představě o vlastním stylu a zvuku?


Martin: Čo sa tohoto týka, nemáme ambíciu znovuobjaviť koleso. S výsledkom nahrávania sme veľmi spokojní, rovnako aj s Milanovým prístupom ( v štúdiu bola neskutočne pohodová atmosféra) keďže sme sa nakoniec k nemu vrátili aj v rámci natáčania klipu k skladbe „Into The Bleak“. Vymýšlal by som si, keby som tvrdil že sme mali predstavu o vlastnom štýle či zvuku. Cieľom bolo mať dobrý sound, hutné gitary a jednoznačne odlíšiteľný každý nástroj. Veľmi sa mi páči tá basgitarová špina, ktorá je pod gitarami, dodáva albumu takú neučesanosť. Ku gitarovému soundu sme sa dostávali trochu komplikovanejšie, to čo počuješ na albume nie je žiaden konkrétny aparát, ale plugin emulujúci zvuk zosilňovača Orange Micro Terror. 


Shimo: Mojou podmienkou bolo, aby sme vedeli basu reprodukovať aj live. Preto je jej základ postavený na skutočnom zvuku môjho aparátu. Chceli sme, aby aspoň trochu kompenzovala absenciu druhej gitary -  preto tá zrnitosť a nastredovanosť. Často žiadam od Isiho, aby sme si niektoré party zahrali len basa a bicie, už vtedy to musí znieť dobre. Ak nie , niečo nie je v poriadku. A aktuálnosť? Ako som spomínal vyššie, počúvam aktuálne metále, je to úplne prirodzené, že chcem mať zvuk v rámci rozpočtových a mojich hudobníckych možností podobný svojim obľúbeným kapelám, inšpiráciu nebudem zapierať.

 

Můžeš přiblížit a charakterizovat nějaké speciální písničky na desce? Vypíchnout třeba nějaké zajímavosti ohledně toho kterého songu, pohovořit o svých favoritech, případně zmínit o čem zhruba tak pojednávají vaše texty? 


Martin: Vcelku dlhá debata bola o tom, ktorý song by mal album otvárať. Ja som chcel od začiatku aby to bol „Egomaniac“, tuším Shimo chcel „Into The Bleak“, keďže sa mu „Egomaniac“ so svojim nástupom nezdal dostatočne silný, s čím sa dá v podstate súhlasiť. Práve preto som prišiel s tým postupne gradujúcim introm („Prologue“) a zrazu úvod v podobe „Egomaniac“ vyznel neporovnateľne lepšie. Spomínané outro „Closure“ malo v sebe ešte zvukový citát od Billa Hicksa, takmer sa to s ním dostalo až do tlače kým som nezačal mať seriozné lepy, aby sa kvôli tomu do nás niekto neobul. Tak sme pozdržali tlač a pokúsil som sa získať povolenie od Hicksovej rodiny, ktorá prevádzkuje jeho oficiálny web. Long story short – nedali nám ho a nám neostalo nič iné, než to rešpektovať a pohnúť sa bez toho. Čo sa favoritov týka – určite „Egomaniac“, keďže išlo o prvú skladbu, ktorú som pre album zložil, potom „Into The Bleak“ a „Salvage“. O textoch skôr pohovorí Matej.

 

Matej: Tak texty mali takmer našliapnuté ku konceptuálnemu prístupu, ale nakoniec to je skôr náhoda že sú si tématicky blízke. V podstate som písal o veciach, ktoré mi v tom období nejak výraznejšie vírili v hlave. A názov albumu to celé pomerne dobre vystihuje. OF MIND DECAY čiže nejaký úpadok mysle zahŕňa pre mňa veci od chorobného egocentrizmu ako v prípade songu „Egomaniac“, až po akúsi duševnú pustinu v „Into The Bleak“. Pre mňa textovo zaujímavé sú inak aj skladby Point Nmo a „Salvage“ kedže obe pojednávajú o medziľudských vzťahoch a tématicky na seba nadväzujú, ale každá z rozdielnej perspektívy dojebkazenosti tých vzťahov. Čo sa týka nejakého poradia obľúbenosti songov, tak mňa osobne baví hlavne nadväznosť jednotlivých častí v rámci každej skladby. A v live podobe ma každú skúšku baví niečo iné :-P

 

Shimo: U mňa asi vyhráva Of Mind Decay II, so svojimi ambientnými  „Korňáckymi“  partmi, ktoré sa len zmenou bubnovania a basovania dostanú až k jazzy odtieňom.  Miestami , bez toho aby som o tom vedel že to robíme, sa to zvrtne do progu. Celkovo ten song považujem za mimoriadne vyspelý, k čomu prispel veľkým dielom Maťo podľa mňa vynikajúcou vokálovou linkou.  Podotýkam, že nie som autor hudby, dlho som mal k pesničkám CUTTING EDGE poslucháčsky vzťah, a toto je práve ten druh skladby, ktorú by ma bavilo počúvať, ak by ju nahral niekto iný.  


  

Byla pro vás angličtina jasnou volbou nebo šlo o spontánní rozhodnutí na poslední chvíli? Jak tak vaši hudbu poslouchám, řekl bych, že jste měli spíše od začátku jasno.


Martin: Rozmýšlali sme o realizácií niektorej skladby v slovenčine a ktovie, možno k tomu dodatočne dojde. Ale skôr máš pravdu, angličtina bola pre nás jasnou volbou hneď ako sme počuli, že Maťovi to v tej angličtine spievá veľmi dobre. A nielen po intonačnej stránke, ale aj po stránke výslovnosti a prízvuku. Skrátka mu nevyskakuje slovanský prízvuk, čo je len a len dobre. Osobne nepoznám nič horšie ako keď dobrý spevak spieva příšernou angličtinou. To je čisté zlo.

 

 

Co CUTTING EDGE a koncertní aktivity? Chystá se nějaká klubová šňůra.


Martin: Zatiaľ máme len dva koncerty v okolí Blavy, jeden 19.9 v Kulturák Klube a druhý 21.9 v Adams Bare v Zohore. Sú to také oťukávačky aj pre nás, aj pre publikum. Klubová šnúra je pre nás v danom momente skôr nereálna, a keby aj, tak prípadne až na jar. Jeden z nás bude totiž v novembri už dvojnásobným tatom. Mimo to má každý z nás day job a iné záväzky, takže akokoľvek budeme ako CUTTING EDGE úspešní či neúspešní, zostane to s 99,999999% pravdepodobnosťou na úrovni hobby. Druhým dychom však dodám, že mimo dvoch koncertov snaď v tomto roku vyskočí ešte jeden a roku 2020 určite plánujeme album koncertne propagovať s omnoho väčšou vervou. Snáď sa prídeme pozrieť aj k Vám do Čiech.


17.09.2019Diskuse (0)Stray
janpibal@crazydiamond.cz